V prvej časti rozhovoru s lekárkou, profesionálnou laktačnou poradkyňou a predsedníčka najznámejšieho občianskeho združenia na Slovensku a v Česku, ktoré zastrešuje odborné poradenstvo pri dojčení, s MUDr. Luciou Kantorovou si sa mohla dozvedieť o podstate práce laktačnej poradkyne, o tom, kedy je potrebné vyhľadať ich poradenstvo a pomoc a aké sú najčastejšie problémy mamičiek v období pred pôrodom a po ňom, ktoré v praxi riešia. Dočítať si sa mohla aj o tom, či sa za prácu poradkýň platí. V pokračovaní rozhovoru ti prinášame ďalšie užitočné informácie, napr. ako vyriešiť nedostatok mlieka po pôrode, ako odhaliť nesprávne rady o dojčení už v pôrodnici, či obmedzovať príjem určitých potravín počas dojčenia a pod. Stačí sa iba začítať.
Veľa mamičiek, najmä prvorodičiek, už v pôrodnici po pôrode (prirodzenom/cisárskom) rieši problém s chýbajúcim/malým množstvom materského mlieka. Mamičky sú frustrované, zúfalé, dieťa plače. Čo by ste takýmto mamičkám odporučili na riešenie situácie?
Neváhať zavolať laktačnej poradkyni čo najskôr. Prípadne si do stretnutia s laktačnou poradkyňou pozrieť návody na riešenie týchto situácií na našej webovej stránke, môžu si pozrieť videá. Stretnutie s laktačnou poradkyňou umožní nájsť pôvod nízkej tvorby mlieka, odstrániť príčinu a nájsť spôsoby, ako zvýšiť príjem materského mlieka zo strany bábätka. Profesionálna laktačná poradkyňa vie tiež žene ukázať dočasné riešenia na kŕmenie bábätka, ktoré pomáhajú stimulovať prsník k zvýšeniu tvorby mlieka – ako napríklad laktačnú pomôcku.
Žiaľ, v praxi sa stretávame s prípadmi, kedy zdravotnícky personál po pôrode nevie adekvátne a odborne vyriešiť problémy mamičiek s dojčením. Prípadne poradí neadekvátne metódy. Aké nesprávne postupy a rady sa im dostávajú od zdravotného personálu v pôrodnici a prečo nie sú podľa vás správne?
Realitu v pôrodniciach sledujeme prostredníctvom prieskumu (zapojiť sa do neho môžeš aj ty klikom na tento link) už od roku 2010. Z doterajších výsledkov vyplýva, že slovenské pôrodnice nespĺňajú ani v jednom zo 7 skúmaných bodov BFHI podľa kritérií organizácie UNICEF (kritériá nemocníc priateľských k deťom) ani na 50 %. Údaje, ktoré sme za posledné dva roky zozbierali, ukazujú, že drvivá väčšina bábätiek nezažije kontakt koža na kožu po pôrode a po cisárskom reze ho nezažije takmer 100 % bábätiek a matiek. Kontakt koža na kožu je stále niečo, čo sa nedeje systematicky, niečo, o čo musia ženy žiadať a často sa dozvedajú, že kontakt koža na kožu nie je možný, hoci v skutočnosti na to nie je jediný dôvod.
Je pomerne bežné, že bábätka v pôrodniciach bývajú čas to od matiek oddelené, bývajú v zavinovačkách a bývajú dokrmované umelým mliekom fľašou. Na to, aby dojčenie fungovalo, by bábätká potrebovali byť v kontakte koža na kožu a mali by mať príležitosť sa dojčiť podľa svojich potrieb.
Ženy sa často stretávajú s nevhodnými komentármi o tom, že majú prsníky či bradavky, „s ktorými nebudú dojčiť“, s odporúčaním na používanie klobúčika namiesto reálnej pomoci s neprisávajúcim sa bábätkom, nedostáva sa im adekvátna pomoc pri bolestivých bradavkách a často trpia a pri dojčení zatínajú zuby pri ragádach a poranených bradavkách bez toho, aby im bola poskytnutá adekvátna liečba. Okrem toho si ešte aj v dnešnej dobe často vypočujú, že bábätko majú dojčiť len z jedného prsníka na jedno dojčenie, alebo že ho majú dojčiť maximálne 15 minút alebo nie častejšie ako raz za 2 alebo za 3 hodiny. Väčšina žien dostane odporúčanie, že bábätko má byť v zavinovačke a že ho z nej žena nemá vyberať dokonca ani na dojčenie.
Okrem nesprávnych postupov a rád v nemocniciach sa aj v spoločnosti šíria tvrdenia ohľadom dojčenia. Jedným z nich je, že niektoré potraviny prijímané matkou počas obdobia dojčenia môžu ,,prejsť“ do mlieka uškodiť bábätku. Je to pravda? Je nutné obmedzovať príjem vybraných potravín počas dojčenia?
Dojčiace matky nemajú dôvod paušálne sa obmedzovať v strave. Na vylúčenie nejakej konkrétnej potraviny treba mať konkrétny dôvod. Väčšina odporúčaní je v skutočnosti založených na mýtoch, v rozličných kultúrach sú ženám zakazované pri dojčení odlišné veci – podľa výskumov sú to práve tie, ktoré sú v danej kultúre obľúbené.
Mnohé mamičky sa po pôrode dostávajú do psychickej nepohody, niektoré dokonca môžu trpieť tzv. popôrodným blues či dokonca depresiou. Dokáže dojčenie pomôcť okrem fyzického aj psychickému zdraviu mamičiek?
Dojčenie má pozitívny vplyv nielen na fyzické, ale aj na psychické zdravie žien – a tento pozitívny vplyv sa prejavuje okamžite ako neskôr v živote žien. Riziko depresie sa zvyšuje, ak žena nedojčí. Ak má depresiu dojčiaca žena, tak je dôležité v dojčení pokračovať – prospeje to jej duševnému zdraviu ako aj psychickému zdraviu jej bábätka do budúcnosti. Dojčenie je pre dieťa prevenciou psychiatrických ochorení. Ženy, ktoré majú depresiu, často hovoria, že dojčenie je jediná vec, ktorá v ich živote funguje.
V praxi sa stretávame aj so situáciami, kedy si rodičia novorodenca adoptujú. Môžu dojčiť aj adoptívne mamičky? Ak áno, ako?
Pomáhame s dojčením aj ženám, ktoré si bábätko adoptovali. Adoptované deti potrebujú dojčenie ešte viac. Dojčenie pomáha pri vytváraní vzťahovej väzby a v realizovaní fyzickej stránky vzťahu – a to je dôležité pre dieťa aj pre matku a v konečnom dôsledku pre celú rodinu. Materské mlieko v akomkoľvek množstve je pre každé dieťa nesmierne cenné. Máme viacero príbehov, ktoré popisujú dojčenie adoptívnych matiek. Ako na to, ukáže rodičom laktačná poradkyňa po konkrétnom zistení situácie – ideálne je, aby sa na laktačnú poradkyňu obrátili budúci adoptívni rodičia ešte pred tým, než bábätko budú mať doma.
Spomeniete si na riešený problém, ktorý by ste radi priblížili rodičkám a dali im ho za vzor ako úspešne riešenú situáciu s dojčením?
Každá jedna žena a bábätko, s ktorými som pracovala, priniesli do môjho života nové skúsenosti a obohatili ma pre ďalšiu prácu a môj život. Pamätám si napríklad klientku, ktorá mala na začiatku podobnú východiskovú situáciu ako množstvo mojich klientiek: kombináciu bolestivých bradaviek a bábätko, ktoré nevypilo z prsníka dostatok mlieka. Keď som prišla, ukázala som klientke jednotlivé postupy, ktoré dojčeniu pomáhajú. Naučila som ju spoznať, kedy bábätko pije mlieko a čo robiť, keď už nepije. A na konci toho všetkého, keď to ona všetko hltala s otvorenými očami, mi povedala: „Prečo mi toto nikto doteraz nepovedal?“ Toto bábätko začalo byť výlučne dojčené a bradavky sa klientke zahojili.
Všetky ženy, s ktorými som pracovala, majú spoločné to, že túžili dojčiť, snažili sa a nedostali náležitú pomoc a podporu. James Akre, ktorý 40 rokov pracoval v podpore dojčenia pre Svetovú zdravotnícku organizáciu (WHO) povedal: „Matky nedojčia. Dojčí alebo nedojčí celá spoločnosť.“
Tento výrok pomenúva jasne, prečo majú ženy v súčasnosti problémy s dojčením. Matky nezlyhávajú. Zlyháva systém. Zlyháva prevencia. Zlyhávajú tí, ktorí matkám majú pomôcť a nevedia ako. Podpora dojčenia často existuje len do bodu, kým dojčenie funguje samo od seba. V opačnom prípade sa dojčenie označí za „trápenie“.
Na záver, čo by ste poradili rodičkám v prípade, že by radi dojčili, ale ich okolie/rodina/partner im neposkytuje dostatočnú podporu?
Aby počúvali tých, ktorí im v dojčení držia palce. Aby dojčenie nepreberali s tými, ktorí ich odrádzajú. A aby nasávali podporu od laktačnej poradkyne. Profesionálne laktačné poradkyne pracujú s celými rodinami. Podpora rodiny a okolia je veľmi dôležitá. Počas celej evolučnej histórie ľudského druhu bolo dojčenie normou – samozrejmým spôsobom kŕmenia a starostlivosti o dieťa. Žena už od svojho detstva vnímala dojčenie v širokom kontexte starostlivosti o dieťa. So starostlivosťou o deti pomáhala už od detského veku. Po pôrode vlastného dieťa dojčila tak, ako to vždy okolo seba videla. V prípade potreby našla pomoc a podporu v príkladoch zo svojho okolia. Matka, ktorá chce dojčiť, často jednoducho nevie, kam sa má obrátiť o pomoc. Často nepozná nikoho, kto by mal dobré skúsenosti s dojčením. Informácie a rady, ktoré dostáva od rodiny, priateľov a blízkeho okolia, jej väčšinou nepomáhajú. Často sú prezentovaním mýtov alebo informácií, ktoré dojčenie ohrozujú. Pomocou pre matky v spoločnosti, kde sa normou stalo kŕmenie fľašou umelým mliekom, môžu byť podporné skupiny dojčenia. Ide o stretnutia dojčiacich matiek spolu s poradkyňou pri dojčení. Takéto stretnutia pomáhajú matke dostávať podporu, ktorú zažívali všetky ženy v minulosti.
Za rozhovor ďakujem MUDr. Lucii Kantorovej z MAMILY.
Prečítaj si aj skutočný príbeh maminky o jej trápení s dojčením.
Pozri aj ostatné užitočné články TU.
Foto: LK/Mamila
Jeden komentár