Separačná úzkosť je zaujímavým javom vo vývoji dieťaťa. Je však dôležité ju zvládnuť, nie len zo strany dieťaťa, ale aj zo strany teba, rodiča. Prečítaj si o čo vlastne ide a ako sa dá zvládnuť…

Separačná úzkosť dojčaťa v praxi

Keď moja Ema dovŕšila 9 mesiacov, začala sa u nej prejavovať (nazvem to) zvýšená ,,priľnavosť“ ku mne. Postupne ju opustila až vo veku 15. mesiacov.  Zhruba o mesiac sa zasa objavila. Prejavovala sa napr. tým, že nebol deň, kedy by nespomenula (nekričala) slovo ,,MAMA“ aj 50 x. Bolo veľmi obtiažne a povedzme i diskomfortné  pre moju polovičku, vziať Emu na prechádzku. Ešte ani nezavrel vchodové dvere, Ema už mala v kočíku zmätený výraz a za sebou ďalšie zakričané ,,mamáááááá“!

Toto obdobie patrí k normálnemu emočnému vývoju každého dieťaťa s najčastejším začiatkom v dojčenskom období (cca. od 6.-7. mesiaca veku, objavuje sa i v 1,5 roku veku). Ako vedci vravia, ide o prvý strach dieťaťa. Dieťa si vlastne vytvorí vzťah/puto na najbližšiu osobu v jeho okolí (zväčša to býva jeho matka). Pri jeho narušení, dostane strach a reaguje. Aj Ema sa na mňa naviazala a oproti predchádzajúcim mesiacom, kedy bez problémov išla do náručia kohokoľvek, sa zrazu iných ľudí začala obávať. Nechcela z mojich rúk preč a akonáhle som zašla za roh miestnosti, spustila krik. Ako sa často o deťoch hovorí, nenechajú ťa v kľude ísť ani na toaletu…až keď má človek dieťa pochopí, ako to ostatní mysleli. Uvidíš 😉 .

Kvalita priľnutia k matke ovplyvňuje budúcnosť tvojho dieťatka. Konkrétne ovplyvní to, ako sa dieťa bude správať medzi ľuďmi, aké si vytvorí intímne vzťahy, či bude agresívne a pod. Preto musíš v období separačnej úzkosti dieťatka adekvátne a láskyplne či citlivo reagovať na jeho požiadavky. Náhle a prípadne i časovo dlhšie prerušenie vášho puta/vzťahu môže mať veľmi negatívne následky na dieťati. Aj keď to nebude vždy ľahké, vytrvaj, citlivo rieš jeho požiadavky, je to len obdobie, ktoré prejde. Treba ho len zvládnuť. Keď sa bude pýtať do tvojej náruče, vezmi si ho, keď pôjde za tebou aj do sprchy, zober ho so sebou, keď nebude chcieť spinkať v postieľke, lebo sa cíti osamelo, pritúľ si ho k sebe na svojej posteli, …  A oteckovia? Tí musia tiež zaťať zuby a vytrvať. Ich čas maznania a túlenia sa s potomkom určite príde tiež.

                                                                                                          Čítať viac článkov z kategórie TU.