Ide o alternatívu kašovitým príkrmom. Veľkým plusom metódy je, že bábo nespoznáva stravu lyžičkou, ale svojimi rukami a ústami. Podľa BLW metódy (baby led weaning = dieťatko sa kŕmi samo) je dieťa pripravené jesť až keď začne samo prejavovať záujem o jedlo, samostatne sedí, pričom si stravu dokáže samo vložiť do úst.
Ide o prirodzené odstavenie bábätka a prechod na tuhú stravu, ktoré vynašla anglická pôrodná asistentka a laktačná poradkyňa Gill Rapley. Ide o to, že už novorodenec presne cíti, čo potrebuje (napr. požiada o kojenie – mliečko kedykoľvek sa mu žiada). Z toho vychádza aj BLW metóda. Nechať bábätká si vybrať, kedy, čo a koľko tuhej stravy zjedia.
Priznám sa, túto metódu som v čase zavádzania prvých príkrmov u dcérky nepoznala. Avšak, keď sa zamyslím nad našimi začiatkami, musím skonštatovať, že sme nevedomky s Emkou kombinovali kašovité príkrmy s BLW metódou. Kúsky zeleniny, ovocia, či cestovín si veľmi rada brala do ručičky a ,,hrala sa“ s nimi. Veľmi ju to bavilo, skúmala každý detail potraviny v ruke. Zároveň si trénovala jemnú motoriku. BLW metóda má naozaj veľa výhod.
Hlavné zásady a zároveň výhody BLW metódy
- nejde o striktné stravovanie, ale o vzbudenie záujmu dieťatka o jedlo, jeho ochutnávanie a spoznávanie (tvaru a konzistencie)
- ide o spoznávanie jedla hravou formou (rukami a ústami bábätka), ktorá prejde do stravovania
- dieťa sa kŕmi samo (nedávaš mu nikdy jedlo do úst ty) – samo ožužláva, olizuje, neskôr začne jedlo aj hrýzť
- nemusíš stravu mixovať – bábo spoznáva/je nakrájané kúsky, ktoré pripravíš tak, aby neboli moc tvrdé ani mäkké a dieťatko ich mohlo uchopiť (= dieťa samo spoznáva tebou nakrájané kúsky stravy)
- predchádza sa vyvráteniu kašovitých príkrmov
- bábätko sa naučí samo regulovať pocit sýtosti a hladu (samo si reguluje koľko a ako jedlo zje)
- naučí sa tým rozoznať ovocie a zeleninu, ich chuť, vôňu
- ožužlávaním a ohryzkávaním potravín (malého množstva) sa jeho telo vie efektívnejšie pripraviť na možné alergie a prispôsobiť sa im aj v budúcnosti
- naučí sa si prirodzene samo vybrať potraviny, ktoré jeho telo práve požaduje (z pohľadu obsahu látok v nich)
- zlepšuje si úchop ruky a nasmerovanie/vloženie jedla do úst
Na druhej strane, veľkou nevýhodou BLW metódy je ,,bordel“, ktorý pri spoznávaní jedla dokáže bábo narobiť. A povedzme si pravdu, to nijaká mamička nevidí rada ;). Avšak tu valcujú výhody, nevýhody, preto neporiadok dokážeš určite prekusnúť. 😀
Nakoniec, vraj z detí, ktoré sa naučili jesť BLW metódou, sa stali veľmi dobrí jedáci.
Kedy a ako začať s BLW metódou?
U dojčených detí sa spravidla odporúča začať so spoznávaním jedla v 6. mesiaci veku bábätka. Pričom tu hlavným zdrojom potravy ostáva naďalej materské mliečko. Pamätaj, pri BLW metóde ide o spoznávanie jedla hrou a nie prvotne o nasýtenie bábätka. U nedojčených sa začína cca. v 4.-5 mesiaci. Potraviny sa odporúčajú zavádzať poradí a vo veku, ktoré sú znázornené v tejto tabuľke. Aj tu ide stále o hru so stravou. 😉
Akonáhle prejaví záujem o jedlo, napríklad aj z tvojho taniera, môžeš mu ho dať do rúčky, aby ho spoznalo. Nikdy dieťatko do jedla nenúť a nechaj mu dostatok času na jeho spoznanie.
Vždy dbaj na konzistenciu každej potraviny a jej veľkosť. Opakujem, jednotlivé kúsky by nemali byť veľmi tvrdé ani mäkké. Mali by byť veľké tak, aby ich vedelo ľahko uchopiť. Maj vždy dieťatko pri jedení pod kontrolou!
Komu BLW metóda nie je vhodná?
Aj tu sú prípady, kedy sa BLW metóda neodporúča. Napr.:
- máš predčasne narodené dieťa
- dieťa má potravinovú alergiu, či inú alergiu
- je vývojovo oneskorené, vyžaduje špeciálnu starostlivosť, má problém s motorikou (uchopiť veci, kúsať a pod.)
PS: Ďakujem za zdieľanie článku, oceníš tým moju snahu a čas. Tiež pomôžeš šíriť užitočné informácie iným rodičom. ❤
Čítaj viac článkov z kategórie TU.
Zdroj: WHO; časopis Rodiče 3/2013
Foto: Pixabay
Jeden komentár