odplienkovanie_emamamamu_dieťa

Príbeh mamy #2: Naše odplienkovanie ako ,,na hojdačke“

Príbeh mamy #2: Naše odplienkovanie ako ,,na hojdačke“

Kedy odučiť dieťa od plienok? Akým spôsobom? Koľko to bude trvať? Odplienkovať hneď aj v noci? To sú azda najčastejšie otázky, ktoré riešia maminky. Aj ja som ich riešila. Prišlo to v období, keď sa mamám rovnako ,,starých“ detičiek začali ich deti odplienkovávať…

Niektoré so začiatkom a prvými pokusmi o odplienkovanie v 1,5 roku života, iné neskôr. Mne táto myšlienka napadla prvý raz v 1. roku života mojej dcérky. Avšak nosili sme nelátkové plienky a dcérka mi prišla nepripravená. Druhý raz som nad tým rozmýšľala v 1,5 roku jej života, keď sa kamarátke podarila odplienkovať 1,5 ročná dcérka. Bolo to na jar. Avšak stále som si nebola istá, či moja veľmi bystrá, ale stále hravá a aktívna ratolesť bude vedieť spracovať a uvedomiť si proces zadržania moču a veľkej stolice. Bola vždy veľmi živá a vnímavá, ale prišlo mi, že rieši všetko iné, len nie ako cikať do šerblíka… Tak som počkala pol roka. Blížilo sa totiž leto a s ním 2. narodeniny dcérky. Niekde som čítala, že práve dieťa vo veku od 1,5 roka – 2 rokov vie ovládať svoje zvierače za účelom cikania a kakania.

Medzičasom, kým sme dosiahli 2. narodeniny, ďalšia kamarátka odplienkovala svoju dcérku. Expresne rýchlo. Za 3 dni cez deň! Za ďalších pár dní boli plienky dole aj cez noc (plienku dokázala mať po zobudení suchú). Jasné, zprvu boli malé nehody, ale jej dcérka sa to naučila naozaj rýchlo a neskôr už takmer bez nehôd. Talent? Šťastie? Skôr jej bola vzorom staršia sestrička, ktorá úspešne cikala do veľkého WC. 😉 Akým spôsobom to takto rýchlo dokázala? Jej dcérka v istý moment povedala sama a iniciatívne plienkam dosť (nelátkovým). Stiahla ich dole, že ich už nechce. Odvtedy jej ich viac nedala. Odplienkovať sa teda vypýtala sama a stihla to mesiac pred svojimi 2. narodeninami. Prirodzene.

A čo my? Počkali sme do našich 2. narodenín začiatkom leta. Dcérka sa ale sama do odplienkovania nehrnula. Stále ju zaujímali iné veci. Keďže bolo teplo, behala po záhradke naholo alebo v nohavičkách. Dávala som ju pravidelne na šerblík, nech sa naučí na čo je. Sedieť nevydržala a celkom sa mu aj bránila. Snažila som sa jej tolerantne a s kľudným hlasom vysvetľovať, čo do neho má robiť (ten kľudný hlas dá naozaj zabrať 😉 ). Poviem ti, prvé 2 týždne mi nebolo všetko jedno. Cik, cik, kak, cik, cik, cik, cik, riedky kak, cik, …. Ufff. Min. 10 nohavičiek som musela za deň vyprať, iné radšej vyhodiť. A nehovorím o čistení dieťaťa a iného ošatenia/topánok, príp. jeho okolia. Na konci prvého týždňa som sa v duchu pýtala, či to má takto zmysel. Všeobecne sa radí, že treba aspoň 5-7 dní vydržať a uvidí sa. Chvalabohu, pomaličky si zvykla. Naučila sa sadnúť na nočník (aj zdvihnúť šaty, ak ich mala oblečené, nohavičky ešte dať dole nevedela).  V prípade kaka sa vypýtala a utekali sme na wc/šerblík. Počas obedného a nočného spánku plienku ešte mávala (plienku nedokázala mať po zobudení suchú). Vonku som ju vždy pravidelne dávala cikať. Sama sa stále nepýtala. Cca. 2 týždne som brávala šerblík aj von (vôbec mi to neprišlo divné, veď sa mi dieťa potrebuje naučiť cikať). Aj sedaciu časť kočíka som radšej vypodložila nepremokavou podložkou. Až sme boli takmer bez nehôd a cikali sme vonku už bez šerblíka a iba na trávnu. Kočík nikdy chvalabohu neocikala.

Začiatkom augusta sme sa však vybrali na dovolenku k moru. Nanešťastie, to, že bola na pieskovej pláži a v mori ju tak pomýlilo, že sa začala cikať/ucvrkávať a kakať kade tade (aj napriek tomu, že sme sa jej pýtali a dávali ju cikať, kde a kedy treba). Proste, akoby úplne zabudla, že už je odplienkovaná! Zabudla si už aj sadať na šerblík. Pokakla sa kľudne do nohavičiek. Začala opäť štrajkovať, keď som ju chcela dať sadnúť na nočník. Moja 1,5 mesačná snaha odplienkovať ju bola preč…

Na nátlak okolia (však moja doterajšia snaha sa nepočíta):,,Daj jej opäť plienku, veď bude všetko ocikané“, som podvolila. Už som nevládala. Opäť ju zaujímalo všetko iné, len nie kde a kedy má cikať/kakať. Nebodaj sa vypýtať! A ak nemáš ako matka podporu okolia, ide to ťažko… Stále som ju však pravidelne dávala a dávam cikať do šerblíka a na záchod, aby to nezabudla. Stále vysvetľujem. Pýtať sa doteraz nevie. Čakám, či sa sama odhodlá, odložiť plienky. Veľakrát sa divím, ako sa deti vedia učiť aj iné náročné veci, ale túto chápať jednoducho nechcú. NECHCÚ. To je to riešenie. Niektoré do toho musia jednoducho ..dorásť“. V kľude a samé.

Po rozprávaní sa s maminkami už odplienkovaných detí som si uvedomila, že rýchle a úspešné odplienkovanie bolo vždy po tom, ako sa dieťatko samo rozhodlo plienky odložiť. Zrazu. Dospelo do bodu, keď to pochopilo. Bez matkinho (či iného) nátlaku. V noci bolo odplienkovanie úspešné po tom, ako malo dieťatko suchú plienku. Áno, niektoré maminky deti v strede noci budia sa vycikať, niektoré to zvládnu aj bez toho. Veď každé je iné. A každé to zvládlo, skôr alebo neskôr. 😉

Ak ťa článok zaujal, pozri si aj príbeh inej mamy o jej (ne)dojčení.

V prípade, že sa chceš podeliť aj ty s tvojím príbehom a podporiť iné mamy, neváhaj mi napísať TU alebo aj na FB fun page cez správu. 


Autor: mama

Ďakujem autorke za možnosť zverejniť jej príbeh. Príbehy nenahrádzajú rady a liečbu/odporúčanie lekárov, sú iba osobnou skúsenosťou mamičiek.

 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *